Veľke sídlisko v našom meste si zaslúžilo mať nejaké ozajstné poriadne miesto pre deti, kde by sa mohli bezpečne zabávať, a tak po niekoľko-násobnom prosení zo strany rodičov, sa nakoniec mesto rozhodlo, že investuje do detského ihriska. Všetci boli nadšení z rozhodnutia mesta a za niekoľko týždňov bolo ihrisko na svete. Najmenší mali z toho obrovskú radosť. Veď aj nám, keď sme boli ešte maličkí škôlkari, bolo skvelé, keď sme si mohli preliesť preliezku, zakrútiť sa na kolotoči či len tak sa pohrabať v piesku.
Minule som sa bol vonku len-tak s kamarátmi sa poprechádzať a trocha sa porozprávať a šiel som okolo tohto spomínaného ihriska. Bolo asi 21,00 hod. A na moje prekvapenie na ihrisku bolo ešte stále kopec detí, ktoré sa tam stále hralo. Na prvý pohľad by na tom nebolo ešte nič zlé, veď keď rodičia dovolia svojim 5,6-ročným deťom byť stále vonku nič proti tomu nemám. Ale pri svojich hrách vydávali hrozný hluk. Nato, že bolo už dosť hodín to bolo dosť nepríjemné a krik z ihriska bolo počuť na celé sídlisko. Starší ľudia, ktorí na sídlisku žijú spolu s ľuďmi, ktorí sa vracajú domov uťahaní z práce a chcú si v pokoji oddýchnuť z toho asi veľkú radsoť nemajú. Tak ma napadlo a premýšľal som či výstavba ihriska bola až taký dobrý nápad.
Dostal som sa pred veľkú dilemu : Čo je lepšie mať pekné ihrisko a hluk alebo mať tiché sídlisko a deti doma pri počítačoch a televízoroch. Ťažko je nato zrejme nájsť odpoveď. Rozmýšľal som dlho a no odpoveď som nenašiel...